Primárna hyperparatyreóza

Definícia: Znamená zvýšenú funkciu prištítnych teliesok, z ktorých je pri tomto ochorení vylučovaný nadbytok parathormómu. Tým je narušený metabolizmus vápnika v tele, o ktorý sa tento hormón stará.

Diagnostika: Môžu byť príznaky zvýšenej hladiny vápnika v krvi (kŕče, poruchy rytmu srdca), či jeho vyplavovania z kostí (rednutie kostí, zlomeniny). Diagnostika zväčša začína náhodným či cieleným zistením zvýšenej hladiny vápnika v krvi a potvrdená býva nálezom zvýšenej hladiny parathornómu, pri vylúčení iných (sekundárnych, terciárnych) príčin. Je možné doplniť aj ultrasonografické všetrenie, ktoré však (hlavne pri menej výrazných nálezoch) nebýva veľmi citlivé. Pred operačným zákrokom treba pre lokalizáciu zväčšeného prištítneho telieska doplniť scintigrafické vyšetrenie.

Liečba: K dispozícii máme dve liečebné modality a to operačné riešenie alebo medikamentóznu liečbu. Cieľom je normalizácia hladiny vápnika v krvi a zamedzenie jeho vyplavovania z kostí. Operačné riešenie býva pri správnom prevedení zväčša efektívne. Pri odmietnutí alebo kontraindikácii zákroku zo strany pacienta je možné podávať preparáty znižujúce hladinu vápnika a ovplyvňujúce kostný obrat, liečba je však zväčša doživotná.

Sledovanie: Je potrebné sledovať hladinu vápnika, parathormónu, ako aj ostatných parametrov vplývajúcich na ich metabolizmus (najvýznamnejší v tomto smere je asi vitamín D). Vhodné je tiež sledovanie kostnej hutoty (denzitometria).

Poznámka: U sekundárnych a terciárnych hyperparatyreóz je nutné riešiť primárne ochorenie, rovnako sledovanie závisí od základného ochorenia (zväčša cestou nefrologickej či onkologickej ambulancie).